Ing. Pavel Hála Elektro Managemetn

Nový zákon NR SR č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dôraznejšie pred-pisuje zamestnávateľovi povinnosť sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a používanie bezpečných pracovných postupov. V praxi to znamená kontrolovať najmä stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení. Kontrolou na tento účel sa rozumie v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení. Aby kontrola nebola samoúčelná zamestnávateľ je povinný odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou.

Kontrolou sa rozumie prehliadka a skúška technického zariadenia, ktorými sa preveruje bezpečnosť technického zariadenia. Vyhláška č. 718/2002 definuje jednotlivé typy kontrol, ktorými sú typová skúška, prvá úradná skúška, opakovaná úradná skúška, skúška po oprave, skúška po rekonštrukcii, odborná prehliadka, odborná skúška alebo iné prehliadky a skúšky v zmysle bezpečnostno-technických požiadaviek podľa príloh č. 5 až 10 vyhlášky č. 718/2002 Z.z.

Prevzatím európskej smernice 89/655/EHS o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných zariadení pracovníkmi pri práci  nariadením vlády SR č. 392/2006 Z.z. je do našej legislatívy zavedený prvok, ktorý je zrozumiteľný aj z hľadiska slovenských zvyklostí.

Ak bezpečnosť pracovného prostriedku závisí od podmienok jeho inštalácie, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vykonanie kontroly pracovného prostriedku po jeho inštalovaní a pred jeho prvým použitím a kontroly po jeho inštalovaní na inom mieste, aby zabezpečil správnu inštaláciu pracovného prostriedku a jeho správne fungovanie (prvá alebo východisková odborná prehliadka a odborná skúška).

Ak sa pracovný prostriedok používa v podmienkach, ktoré zhoršujú jeho stav a vytvárajú možnosť vzniku nebezpečenstva, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na včasné odhalenie a nápravu zhoršeného stavu, je povinný zabezpečiť vykonanie pravidelnej kontroly alebo skúšky pracovného prostriedku (pravidelná odborná prehliadka a odborná skúška v predpísaných termínoch). Pod pojmom kontrola sa rozumie činnosť oprávnenej osoby podľa právnych predpisov. Pre elektrické zariadenia pri kontrole - odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrických zariadení, je takouto oprávnenou osobou elektrotechnik – špecialista na vykonávanie  odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradeného technického zariadenia elektrického (§ 24 vyhlášky č. 508/2009 Z.z.).

Revízny technik (predtým elektrotechnik špecialista) na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení elektrických je oprávnená spôsobilá osoba posudzovať bezpečný stav elektrických zariadení a bleskozvodov. Je to vlastne osoba s najvyšším stupňom odbornej spôsobilosti vo vzťahu k elektrickým zariadeniam. Výsledným produktom jeho činnosti je jeho písomný posudok, či elektrické zariadenie vyhovuje alebo nevyhovuje predpisom a normám a či je spôsobilé bezpečnej prevádzky. Dôležitosť činnosti revízneho technika sa v súčasnosti upevnila, lebo je posledný v reťazci projektant – elektromontér – revízny technik, ktorý deklaruje bezpečný stav elektrického zariadenia. Sú na neho kladené vysoké požiadavky na odbornosť, praktické skúsenosti, serióznosť, objektívnosť a kvalitu vykonávaných prác. Pre kvalitný výkon činnosti musí   revízny technik poznať platné zákony, vyhlášky, technické predpisy a normy, ktoré súvisia s výkonom činnosti na elektrických zariadeniach. Ďalej musí mať k dispozícii vhodné meracie prístroje, ktorých presnosť by mala byť preukázateľná a mať dostatočné vedomosti o meracích metódach a vhodnosti tej ktorej metódy správne ju v danom zariadení použiť a interpretovať výsledky merania. Medzi zručnosti elektrotechnika špecialistu na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok patrí aj písomný zápis  Správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške. Mal by mať na pamäti, že osoba, ktorá bude vykonávať následnú odbornú prehliadku a odbornú skúšku daného elektrického zariadenia  bude hodnotiť stav zariadenia a jeho bezpečnosť aj podľa nameraných hodnôt zapísaných informácii.

Kvalita činnosti elektrotechnika špecialistu na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení elektrických je závislá od úrovne odborných vedomostí a praktických skúseností a aj od vedomia a  svedomia. Sú aj negatívne skúsenosti so stavom, kde jednoznačne uniká takémuto pracovníkovi zmysel činnosti (posúdiť bezpečnosť elektrického zariadenia). Používanie zastaranej meracej techniky a neznalosť použiť vhodnú metódu a správny postup neumožňuje získať relevantné hodnoty pre hodnotenie a neistotu pri nameraných hodnotách.

Nameraná hodnota je obrazom stavu. Elektrotechnik špecialista ju musí vedieť interpretovať, správne vyhodnotiť a dať klientovi argument. Prevádzkovateľ elektrického zariadenia potrebuje výsledok. Podľa možnosti kladný a s čo najmenšími nákladmi, pretože prevádzkovateľ je povinný zistené nedostatky v zmysle zákona o BOZP odstrániť. Je dôležité uvedomiť si že, ak sú problémy s bezpečnosťou elektrického zariadenia a pri odbornej prehliadke a odbornej skúške sa zamlčia, elektrotechnik špecialista je spoluzodpovedný za tento stav. Ironicky sa dá úroveň niektorých hodnotiť stupňami, schopný, neschopný, a schopný všetkého.

Nová vyhláška MPSVaR SR č.508/2009 Z.z. zaviedla, aby revízny technik v správe o vykonanej revízii uviedol návrh opatrení na odstránenie zistených nedostatkov so zreteľom na ich závažnosť a návrh na odstavenie zariadenia z prevádzky, ak zariadenie bezprostredne ohrozuje život a zdravie. Tu sa prejaví odbornosť a skúsenosti revízneho technika najviac. Definovať nedostatok (predtým závadu) a posúdiť jej závažnosť či je táto je ohrozujúca dá často „zabrať“ aj skúsenému revíznemu technikovi. Pri hodnotení stavu elektrického zariadenia z hľadiska bezpečnosti musí byť elektrotechnik vykonávajúci revíziu schopný posúdiť do akej miery je toto zníženie schopné ohrozovať svoje okolie. Problém nastane, ako má potom správne znieť rezultát v správe o OPaOS. Tu sa uplatnia znalosti a  a skúsenosti elektrotechnika špecialistu optimálne a objektívne posúdiť stav predmetného elektrického zariadenia. Podmienenie, že elektrické zariadenie bude schopné bezpečnej prevádzky až po odstránení uvedených závad, nie je voči prevádzkovateľovi elektrického zariadenia korektné. Pri úvahách hodnotenia nedostatkov je podstatné uvedomiť si dve základné skutočnosti:

• o aký druh nedostatkov ide a
• aký stupeň závažnosti nedostatok vykazuje

V prvom rade je určiť, či ide o nedostatok ovplyvňujúci spoľahlivosť prevádzky predmetného zariadenia alebo o nedostatok schopný ovplyvniť bezpečnosť osôb, ich zdravie a život ako aj život zvierat, či ide o nedostatok schopný spôsobiť požiar, výbuch a pod.

Podľa miery nebezpečenstva ohrozenia osôb alebo majetku možno zistené nedostatky rozdeliť na:

1.Nedostatky neohrozujúce

Ide o nedostatky, pri ktorých by k ohrozeniu osôb alebo majetku mohlo dôjsť len náhodným zhlukom málo pravdepodobných udalostí. Príkladom môžu byť chýbajúce označenia vývodov v rozvádzači, chýbajúci výrobný štítok na rozvádzači a pod.

V takýchto prípadoch uvedený nedostatok nie je dôvodom aby predmetné elektrické zariadenie nevyhovovalo bezpečnej prevádzke a je na prevádzkovateľovi kedy a ako si nedostatok odstráni.

2.Nedostatky ohrozujúce

Ide o nedostatky, pri ktorých by nastali ohrozenia okolia až pri pôsobení ďalších nepriaznivých okolností. Príkladom môže byť prasknutý kryt na vypínači, zásuvke, svietidle, motore a pod., Ďalej odpojené ochranné pospájanie neživej vodivej časti elektrického spotrebiča, chýbajúci kryt na svietidle v sklade, pod ktorým je ľahko horľavý materiál  a pod.

V takýchto prípadoch uvedené nedostatky nie sú dôvodom, aby elektrické zariadenie nevyhovovalo bezpečnej prevádzke a je na prevádkovateľovi, aby si nedostatok odstránil čo najskôr.

3.Nedostatky bezprostredne ohrozujúce

Ide o závažné nedostatky, pri ktorých by muselo dôjsť k priaznivým okolnostiam, aby došlo k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku. Príkladom môže byť kábel trčiaci zo steny s odizolovanými koncami v kúpeľni po odstránení elektrického infražiariča.

Priaznivé okolnosti, ktoré musia nastať aby k ohrozeniu nedošlo sú:

• kábel nie je pod napätím,
• kábel je v takej výške (mimo dosahu), ktorá neumožňuje neúmyselný dotyk živej časti.

V tomto prípade stačí, aby bola splnená aspoň jedna priaznivá okolnosť a k ohrozeniu nedôjde. Je to však dôvod, aby prevádzkovateľ neodkladne nedostatok odstránil, inak táto časť zariadenia nebude vyhovovať v správe o OPaOS bezpečnej prevádzke.

4.Nedostatky vyplývajúce zo zavedenia nových noriem

Ide o nedostatky, ktoré sa objavili po zavedení nových európskych noriem do našej legislatívy. Vzhľadom na permanentný vedecko-technický pokrok nie je možné automatický posúdiť akýkoľvek rozpor s novou normou ako nedostatok resp. závadu. Podľa zákona o BOZP č. 124/2006 Z.z. pod pojmom nebezpečenstvo rozumieme stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca. Pod pojmom ohrozenie situáciu, v ktorej nemožno vylúčiť, že zdravie zamestnanca bude poškodené a pod pojmom riziko zasa pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň možných následkov na zdraví.

Vychádzajúc z uvedených pojmov je dôležité upozorniť zamestnávateľa na všeobecné zásady prevencie, ktoré musí uplatňovať. Okrem iných medzi tieto zásady patrí vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika; posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov; vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami.

Pre ilustráciu. Výrobca sa okrem iného zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ak preukáže, že stav vedeckých a technických poznatkov v čase uvedenia výrobku do obehu neumožňoval vadu výrobku zistiť. Podobne je potrebné pristupovať aj pri hodnotení rozporov. Z morálneho a aj odborného hľadiska je nutné „tlačiť“ na uplatňovanie nových poznatkov.

Napríklad v STN 33 2000-7-701: 2004 je uvedené, že všetky zásuvkové obvody v kúpeľni musia byť chránené pred úrazom elektrickým  prúdom samočinným odpojením napájania s použitím prúdového chrániča  s  menovitým vybavovacím rozdielovým  prúdom nepresahujúcim 30 mA. Čo však s kúpeľňami v ktorých je elektrická inštalácia vyhotovená v sieti TN-C  bez  použitia  prúdových  chráničov?

Aby  zásuvková elektrická inštalácia v kúpeľni vyhovovala aspoň čiastočne súčasným predpisom jestvujúce zásuvky, doporučuje sa nahradiť zásuvkou so vstavaným prúdovým chráničom, viď. obr. 14.1. Podobne podľa STN 33 2000-4-47: 2001  na  ochranu  zásuviek  umiestnených  vonku,  pri ktorých  sa  predpokladá,  že budú napájať prenosné elektrické spotrebiče používané vonku (elektrická kosačka), sa  na ochranu  zásuviek (230V aj 400V)  s menovitým prúdom neprevyšujúcim 20A, musí použiť adaptér prúdového chrániča s menovitým rozdielovým vypínacím prúdom neprevyšujúcim 30 mA v krytí IP 44.

Z pohľadu skúseností znalca ide o vzniknuté udalosti, ktoré vyplývajú z nedôslednej práce revízneho technika pri vykonávaní odborných prehliadok a odborných skúšok na elektrických zariadeniach. Vyberiem tie najbežnejšie vyskytujúce sa v praxi.

a) Nedostatky pri stavebných objektoch

Pri OPaOS na stavebných objektoch býva obyčajne nedostatkov najviac. Z nedostatkov dominujú hlavne:

• nie je úplná vypracovaná projektová dokumentácia terajších stavebných rozvodov,
• chýba dokumentácia od stavebných strojov, návody na používanie, údržbu a pod.
• nie sú pravidelne vykonávané OPaOS terajších stavenísk a pojazdných prostriedkov vrátane stavebných strojov,
• chýba protokol o určení vonkajších vplyvoch,
• zariadenie staveniska nie je kontrolované v stanovených termínoch pracovníkom znalým s vyššou kvalifikáciou,
• nie je stanovený počet kontrol elektrického zariadenia,
• nedostatočné krytie elektrických zariadení,
• nie je zaistená mechanická ochrana káblov,
• staveniskové rozvádzače nemajú zásuvkové obvody 230V (400V) chránené prúdovým chráničom s menovitým rozdielovým vypínacím prúdom 30 mA.

b)  Nedostatky vyplývajúce z činnosti revíznych technikov

Či si to uvedomujú alebo nie, činnosť revíznych technikov je kontrolovaná na niekoľkých úrovniach. Ide o kontroly v rámci previerok u podnikajúcich subjektov, pri kolaudačných o kontroly vykonávané v rámci previerok u podnikajúcich subjektov, činnosti kontrolované pri kolaudačných rozhodnutiach a pri vyšetrovaní príčin úrazov a havárií technických zariadení.
V mnohých prípadoch sa zisťuje, či revízny technik vykonal odbornú prehliadku a skúšku bez toho, že by si vyžiadal technickú dokumentáciu skutočného vyhotovenia k elektrickému zariadeniu a s touto dokumentáciou porovnával skutočný stav.

Odstraňovanie závad.

Zamestnávateľ je povinný podľa ods.2 §9 zákona o BOZP č. 124/2006 Z.z. odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou vo svojich priestoroch. Z hľadiska tejto povinnosti je veľmi dôležité aby boli určené priority podľa miery nebezpečenstva ohrozenia osôb alebo majetku.