|
 Aby sa človek mohol chrániť, musí poznať nebezpečenstvo, ktoré mu hrozí. Nie je tomu inak ani v prípade búrky sprevádzanej bleskami. Napriek vysokému napätiu a silnému bleskovému prúdu, ktorý vzniká úderom blesku, existuje celá rada ochranných opatrení, ktoré mieru rizika pri pôsobení blesku znižujú. Poznať základné pravidlá chovania osôb počas búrky pomôžu znížiť mieru ohrozenia osôb až na minimum.
Blesk je optický jav vytvorený silným elektrickým výbojom koncentrovanej energie v atmosfére, ktorý je možno chápať ako skrat medzi mrakom a zemou. Úder blesku prebieha tak, že ionizáciou vzduchu sa vytvorí vodivý kanál zo zeme do oblaku, ktorým výboj tvorený bleskovým prúdom je zvedený do zeme za veľmi krátky čas 0,001 až 0,0002 sekundy. Výboj sa môže vetviť a zasiahnuť niekoľko miest v priestore súčasne. Takýto výboj môže spôsobiť okrem požiaru a v dôsledku prepätia aj značné škody na elektrických a elektronických zariadeniach a zapríčiniť úrazy elektrickým prúdom. Svetelný efekt blesku je sprevádzaný efektom zvukovým, ktorý nazývame hrom. Je to akustické vlnenie, ktoré vzniká prechodom blesku atmosférou, ku ktorému dochádza v dôsledku prudkého zvýšenia teploty k explozívnemu rozpínaniu vzduchu a následne k jeho zmršťovaniu.
Priame zásahy blesku do človeka sú pomerne zriedkavé, ale spravidla končia tragicky. Na usmrtenie zvyčajne stačí, aby blesk udrel v blízkosti človeka. Okolo miesta zásahu blesku sa vytvára nebezpečné krokové napätie ktoré ohrozuje život ľudí ale aj zvierat. Preto je dobré poznať zásady ochrany osôb pred zásahom blesku počas búrky. Rozhodujúce je kde sa počas blížiacej sa búrky práve nachádzame. V ďalšom si ukážeme ako si chrániť zdravie a život pred zásahom blesku v rôznych priestoroch počas búrky:
1. Zastihnutie búrky človeka vo voľnej prírode.
Výskyt bleskov v prírode je spojený obyčajne s náhlymi zmenami počasia. Preto pri pobyte vo voľnej prírode je vhodné včas pozorovať na oblohe formovanie mohutných búrkových mrakov, spozorovanie hrmenia a príchod dažďa. Dusno a silnejúci vietor so vzdialeným hrmením a blýskaním sú predzvesťou blížiacej sa búrky. Vzdialenosť búrky od miesta pobytu je možno ľahko odhadnúť pomocou rýchlosti šírenia sa zvuku tj. z časového intervalu medzi zábleskom a následným zahrmením.
Svetlo sa šíri rýchlosťou 300 000 km/s, teda je 900 000 krát rýchlejšie než zvuk, ktorý sa šíri rýchlosťou 330 m/s (0,33 km/s). Tým je vysvetlené oneskorenie medzi bleskom a hromom, ktoré nám v prírode môže pomôcť poznať ako ďaleko sa od nás prichádzajúca búrka nachádza. Vzdialenosť búrky si teda ľahko zistíme. Keď zbadáme blesk, začneme počítať sekundy, pokiaľ nebudeme počuť hrom. Jedna sekunda predstavuje 330 metrov, tri sekundy predstavujú 1 km. Hrom je počuť na vzdialenosť cca 20 km. Ak do 30 sekúnd počuť hrmenie od záblesku, predstavuje to vzdialenosť búrky od nás cca 10 kilometrov
Pri rozdiele do 10 sekúnd je búrka už nebezpečne blízko, no i pri intervale od 10 do 20 sekúnd je situácia už nebezpečná.
Treba si uvedomiť, že žiadne miesto vo voľnej prírode nie je absolútne bezpečné pred zásahom blesku. V horách sa mení počasie omnoho rýchlejšie a častejšie, než je väčšina bežných ľudí z veľkomiest zvyknutá. Jasná obloha ráno v lete nemusí znamenať, že bude celý deň pekne. Je treba sledovať oblohu a vývoj počasia. Postupné pribúdanie búrkových kopovitých mrakov, ktorých farba je tmavá až čierna, výrazné dusno a počutie vzdialeného hrmenia v diaľke, sú príznakmi prichádzajúcej sa búrky obyčajne v popoludní. Čo teda robiť počas prichádzajúcej búrky?
Už pri prvých príznakoch blížiacej sa búrky je treba prerušiť všetky aktivity a plány a obmedziť pohyb v exponovaných terénoch ako sú vrcholy a hrebene hôr, kde je veľké riziko zasiahnutia bleskom a snažiť sa čo najskôr dostať do údolia, sedla, doliny, či lesa a vyhľadať podľa možností vhodný úkryt. Tak isto sa snažíme opustiť voľné priestranstvo ako je lúka, pole, vodná plocha a pod. Zásadou je, aby sme neboli my najvyšším bodom na okolí. V otvorenom plochom teréne je vhodné ukryť sa v nejakej priehlbine. Ak nie je v blízkosti vhodný úkryt, treba sa vyhnúť tým miestam, ktoré sú podľa skúseností zvlášť nebezpečné. Sú to osamelé stojace stromy alebo skupiny stromov, senníky, stĺpy nadzemného vedenia a v ich blízkosti, vrcholky hôr, pahorky, vyhliadkové veže a pod. V prípade väčšej skupiny nachádzajúcej sa v prírode je lepšie sa rozptýliť v priestore oddelene niekoľko metrov (minimálne 3 m) od seba. Husté lesy možno považovať za bezpečné miesta. Relatívnu ochranu možno nájsť na úpätí skalných stien, kde bezpečná zóna zodpovedá približne výške skaly, ale pre vybíjajúce sa prúdy sa musíme od nej vzdialiť aspoň na 2 metre, aby sme neboli vystavení priamemu zásahu blesku. Ak je skalná stena vysoká minimálne 15 m, bezpečná zóna sa smerom od skaly znižuje, preto je najvhodnejšie zostať počas búrky približne v prvej tretine bezpečnostnej zóny. Pri búrke sa zvyšuje nebezpečenstvo pádu kamenia, tak je vhodné dať si prilbu na hlavu (horolezci).
Obr. 1 Správne miesto a zaujatie správnej polohy počas búrky pri skalnej stene v bezpečnej zóne
Skalné previsy, výčnelky a jaskyne ako prirodzené úkryty v horách, sú vhodné ako úkryt pred bleskom, len pokiaľ nie sú príliš malé. Vzhľadom k šíreniu elektrického prúdu po mokrej skale, by sme mali byť dostatočne vzdialený od každej steny (cca 1,5 m) vrátane vchodu do jaskyne alebo previsu. Veľmi nebezpečné by bolo zostať pri vstupe do previsu vzhľadom na možné ohrozenie bleskovým prúdom. Búrku je možno bezpečne prečkať najlepšie v strede jaskyne, skrčený v podrepe alebo v sediacej polohe na batohu, karimatke a pod. s nohami položenými na horolezeckom lane a pod. Ako izolačnú podložku na sedenie je možno použiť v jaskyni aj suchý plochý kameň.
Obr. 2 Správna poloha a miesto počas búrky v skalnom previse
Počas búrky je treba vypnúť mobily, rádiá, GPS prístroje a vložiť ich do stredu batohu.
Elektricky vodivé predmety (čakan, palice, mačky, karabíny, kladivo, termoska a pod.) je treba odložiť do bezpečnej vzdialenosti od seba. Ďalej je vhodné odstrániť z tela kovové predmety ako sú kovové náramky (hodinky), náhrdelníky, prstene, všetky odevy obsahujúce kovové výstuže, opasky s kovovými sponami a pod.
Keď nás búrka zastihne v lese, vyhliadneme si menší strom a vo vzdialenosti od kmeňa cca 2 m v podrepe s nohami pri sebe prečkáme búrku. V prípade možnosti sa snažíme nohy odizolovať od zeme alebo mať so zemou čo najmenšiu plochu.
Počas búrky sa treba vyhýbať chôdzi, jazde na bicykli, na motocykli, na kosačke a pod.
Ak už nie je šanca vyhľadania úkrytu pred bleskom vo voľnom teréne, treba sa snažiť, aby sme neboli my najvyšším bodom na okolí. Pre prežitie je treba zaujať správnu polohu tela a nikdy si nelíhať na zem.
Obr. 3 Správna poloha tela človeka pred ohrozením zásahom blesku pri búrke
Pri tejto polohe je dôležité mať päty spolu, hmotnosť tela preniesť podľa možnosti na špičky nôh, nedotýkať sa inými časťami tela zeme, hlavu skloniť čo najnižšie, aby blesk smeroval mimo hlavy, ruky položiť na uši a lakte dať blízko seba. Chránime si tak zrak pred oslnivým zábleskom a uši pred ohlušujúcim hromom.
Ak sa počas búrky nachádzame v stane, tento nám neposkytuje ochranu pred úderom blesku. Ak ho nemáme v úmysle opustiť premiestnime sa do jeho stredu a v žiadnom prípade sa nedotýkame jeho stien ani kovových častí.
Nebezpečné je zdržiavať sa aj v blízkosti kovových plotov, potrubí kovových konštrukcií, ale aj v blízkosti zvodov bleskozvodov na budove. Je treba vyhýbať sa počas búrky používaniu rybárskych prútov, dáždnikov a uväzovania domácich zvierat na reťaz a pod.
Plávať alebo zotrvávať vo vode počas búrky je životne nebezpečné, lebo vo vode sa šíri bleskový prúd podobne ako v pôde na rozsiahlej ploche. Už zásah malým bleskovým prúdom môže u osoby nachádzajúcej sa vo vode vyvolať šok a spôsobiť následné utopenie.
2. Ako sa chovať počas búrky v objekte budovy.
Pokiaľ sú budovy vybavené ochranou pred bleskom a prepätím podľa najnovších technických poznatkov, nepredstavujú blesky v zásade žiadne nebezpečenstvo pre človeka ani pre inštalované technické zariadenie.
Podľa nového súboru noriem STN EN 62305-1 až STN EN 62305-5 je treba chápať ochranu objektu budovy komplexne a to ako ochranu vonkajšiu a vnútornú.
Vonkajšia ochrana budovy pred bleskom funguje nasledovne:
Zachytávacia sústava zachytí priamy úder blesku do objektu a bleskový prúd je bezpečne zvedený systémom zvodov do uzemňovacej sústavy, ktorá ho rozptýli do zeme a tak ho neutralizuje. Ak to tak nie je a budovy nie sú vybavené žiadnym bleskozvodom alebo majú bleskozvod starší, nekontrolovaný a neudržiavaný, je nebezpečenstvo, že blesk sa utrhne nájde si cestu do zeme cez potrubie ústredného kúrenia, plynovodného potrubia, vodovodného potrubia, oceľovej konštrukcie a pod. Dôsledkom môže byť úraz živých bytostí (osôb alebo zvierat) spôsobených elektrickým šokom následkom dotykových alebo krokových napätí. Nie je vylúčená ani hmotná škoda na majetku spôsobená požiarom, výbuchom, mechanickými alebo chemickými účinkami od bleskového výboja.
Vnútorný systém ochrany pred bleskom slúži k ochrane elektrických a elektronických zariadení a systémov nachádzajúcich sa v objekte budovy. Elektrické a elektronické systémy sú ohrozené elektromagnetickým impulzom vyvolaným bleskom, preto treba vykonať opatrenia ktoré pozostávajú z ochrany vyrovnania potenciálov a prepäťových ochrán elektrického zariadenia. Vyrovnanie potenciálov sa dosiahne v objekte budovy vzájomným prepojením všetkých vodivých častí na rovnaký potenciál. Tieto opatrenia sa začali robiť až v súčasnosti na nových budovách alebo pri rekonštrukcii v starých objektoch budov podľa nových predpisov. Z tohto dôvodu je potrebné aj v objekte budovy dodržiavať základné pravidlá chovania sa počas búrky.
Zatvoriť okná, vypnúť citlivé elektronické spotrebiče ako je televízny prijímač, osobný počítač audio a video prístroje a pod. Nedotýkať sa kovových potrubí rozvodov vody, plynu, ústredného vykurovania a pohyblivých sieťových káblov k elektrickým spotrebičom, anténnych káblov telefónnych a dátových káblov. Je vhodné aj vytiahnuť sieťové a anténne a dátové vidlice zo zásuviek hlavne drahých elektronických prístrojov (televízne prijímače, audio prístroje, počítače a pod.). Počas búrky je v budove vhodné zdržiavať sa na suchom mieste, ďalej od elektrospotrebičov, kachlí, zásuviek a telefónu.
Inštalované špeciálne prepäťové ochrany pre sieťové, anténne a dátové zásuvky poskytujú ochranu len pred účinkami vzdialených úderov blesku a v žiadnom prípade nenahradzujú bleskozvod. Počas búrky je vhodné vyhnúť sa kúpaniu, sprchovaniu a umývaniu riadu z dôvodu možného nevyrovnaného potenciálu jednotlivých potrubí a tým zabrániť možnému ohrozeniu.
3. Ako sa chovať počas búrky pri jazde motorovým vozidlom.
Automobil vo všeobecnosti predstavuje Faradayovu klietku, ktorá poskytuje vnútornej posádke istú ochranu pred priamym úderom blesku. Kabriolety bez kovovej strešnej kostry alebo rámu i pri uzatvorenej streche už bezpečné nie sú. Podobne nové automobily s plastovými blatníkmi a inými časťami už nepredstavujú bezpečnú Faradayovu klietku. Vysunutá anténa na streche automobilu predstavuje vážne nebezpečenstvo pre posádku počas búrky.
Moderné motorové vozidlá sú vybavené ochrannými zariadeniami, ktoré zabránia funkčným poruchám v prípade blízkeho úderu blesku. Priamy zásah bleskového prúdu do automobilu predstavuje silné elektromagnetické pole, ktoré citlivé elektronické konštrukčné celky poškodia. Problémy môžu vzniknúť pri prechode bleskového prúdu z kovového plášťa automobilu do dobre izolovaných plôch pneumatík.
Nebezpečenstvo jazdy v búrke môže byť aj nepriame, že vodič môže byť silno oslnený prudkým zábleskom. Na svetelných križovatkách, na železničných prejazdoch a iných signalizačných zariadeniach je na mieste zvýšená opatrnosť, lebo zariadenia môžu pôsobením blesku byť nefunkčné alebo môžu nespoľahlivo pracovať.
Z týchto dôvodov je vhodné jazdu na bezpečnom mieste pokiaľ je to možné ďaleko od exponovaných miest prerušiť návštevou napr. motorestu, obchodného centra a pod. Ak už sme v búrke, zostaneme v automobile, vypneme motor, demontujeme anténu, uzavrieme okná a nedotýkame sa kovových častí karosérie. Vodiči jednostopových vozidiel môžu byť počas jazdy v búrke priamo zasiahnutý bleskom, preto by mali jazdu počas búrky bezpodmienečne prerušiť, vozidlo odstaviť a vzdialiť sa od neho.
Účinok blesku na človeka a prvá pomoc.
Priamy úder blesku človek väčšinou neprežije. Najčastejšou príčinou je zlyhanie krvného obehu v dôsledku fibrilácie srdcových komôr a zastavenie dýchania (asystólia). Nepriamy zásah bleskom človek väčšinou prežije pri poskytnutí prvej pomoci. Blesk môže zasiahnuť životne dôležité vnútorné orgány, spôsobiť poruchy vedomia až bezvedomie, poškodiť centrálnu nervovú sústavu, dýchacie centrum, zrak, narušiť srdcový rytmus a spôsobiť zastavenie srdca. Závažné býva poškodenie tkanív teplom (popáleniny vonkajšie, vnútorné).
Prvá pomoc spočíva v zahájení neodkladnej kardiopulmonálnej resuscitácie postihnutého, privolanie odbornej pomoci, ošetrenie popálenín a ostatných poranení a vykonaní protišokových opatrení. |
